Život naplnený láskou k tancu

Zlatuška Vincentová (28. 11. 1931 – 21. 4. 2019)

„Ďakujem osudu, že som mohla robiť to, čo ma bavilo. Mám pocit, akoby to ani nebola práca, akoby som sa celou svojou dušou venovala svojej záľube. Želám všetkým tanečníkom, aby cítili takéto naplnenie. Možností majú viac, ako sme mali my.“

                                                                                                      – ZV

Zlatka Vincentová, osobnosť slovenského baletu, patrila medzi zakladateľov odborného tanečného školstva na Slovensku. Vynikajúca tanečná pedagogička  vychovala niekoľko generácií interpretov pre baletné a tanečné scény na Slovensku, v Česku i vo svete. Celý svoj život zasvätila tancu, ku ktorému priviedla množstvo  tanečných umelcov. V histórii slovenského tanca zanechala nezmazateľnú stopu.

Zlatka Vincentová 

Detstvo prežila v horárni pri Blansku na Morave. Jej cesta za tancom sa začala počas štúdia na gymnáziu v Brne. Na tréningoch krasokorčuliarskeho krúžku sa po prvý raz stretla s technikou klasického tanca. Učil ju významný choreograf a baletný majster Ivo Váňa Psota, ktorý jej odporučil štúdium tanca a tanečnú kariéru. Cítila, že po ničom tak veľmi netúži ako po baletnej kariére, rozvíjať ju však mohla až po maturite. V roku 1951 ju prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor tanečná pedagogika. Začiatky jej bratislavského života sú spojené s pôsobením v baletnom súbore Novej scény. Absolvovala všetky tréningy a skúšky zadarmo, platené boli iba predstavenia, honorár za každé predstavenia činil šestnásť korún československých.  V roku 1955 prijala angažmán do Baletu Slovenského národného divadla, kde počas ôsmich rokov účinkovala v osemnástich baletných inscenáciách a v dvanástich operách. Spolupracovala s významnými choreografmi, predovšetkým s Jozefom  Zajkom a  Stanislavom Remarom, s ruským choreografom Alexandrom Tomským a Jiřím Blažekom z Prahy. Zažila aj spoluprácu s vynikajúcim slovenským  choreografom Karolom Tóthom.

V tomto období externe učila na tanečnom odbore bratislavského Konzervatória. Spolu s pedagógmi Evou Jaczovou, Oľgou Markovičovou-Karvašovou, Hedou Melicharovou a Petrom Rapošom stáli na začiatku dlhého procesu reformy tanečného školstva na Slovensku, ktorého výsledkom bolo presadenie osemročného štúdia baletu. V roku 1974 otvorili prvú experimentálnu triedu osemročného štúdia, o štyri roky vznikla prvá samostatná Hudobno-tanečná škola. V roku 1989 ju premenovali na Tanečné konzervatórium, od roku 1992 na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej.

Ťažko sa dá spočítať, koľko žiakov tanca prešlo rukami Zlatky Vincentovej. Spomína si na päť absolventských ročníkov z bratislavského Konzervatória, tri ročníky z HTŠ, štyri ročníky Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, kde pôsobila desať rokov a so svojou rozhľadenosťou a otvorenosťou formovala budúcich tvorcov súčasného tanca, z ktorých  mnohí pôsobia v prestížnych svetových súboroch a šíria dobré meno slovenskému tancu. Za pevné základy, na ktorých mohli stavať svoje originálne pohybové štýly, jej vďačí Andrej Petrovič, Anton Lachký, Peter Jaško, Tomáš Danielis, Stanislava Vlčeková, Tomáš Nepšinský a ďalší. Päť rokov pôsobila na VŠMU, na konci svojej pedagogickej kariéry prednášala na súkromnom konzervatóriu v Trnave predmet scénická a koncertná prax.

žiaci Z. Vincentovej: Andrej Petrovič, Nikoleta Stehlíková, Nora Gallovičová, Nikoleta Rafaelisová

Zlatka Vincentová je autorkou mnohých metodík klasického tanca a množstva odbornej literatúry. Bola erudovanou autorkou a svoje vedomosti si ustavične rozširovala. Viedla odborné semináre pre pedagógov, učila na popredných základných umeleckých školách, stredných odborných konzervatóriách, súkromných školách, na VŠMU a pod.

Do konca svojho života sledovala svojich žiakov, tešila sa z ich profesionálneho rastu, príležitostí a úspechov. Niektorí z nich patrili medzi sólistickú špičku baletu prvej scény, reprezentovanú menami Nora Gallovičová a Nikoleta Stehlíková.

Nora Gallovičová, predstaviteľka vrcholných postáv baletného repertoáru, akými sú  Odetta/ Odília, Giselle, Júlia, Carmen atď. hovorí: “ Na vyjadrenie obdivu k Zlatke Vincentovej mi napadajú dve slová – skromnosť a pokora.

Žiačkami Zlatky Vincentovej  boli aj boli aj vynikajúce interpretky Dalia Gáliková-Pechanová, Denisa Kubíková, Lívia Hýllová, Ingrid Kováčová a ďalšie. Súčasná baletná majsterka Nikoleta Rafaelisová, ktorá po pôsobení v SND obohatila svoju kariéru o skúsenosti so spoluprác so  prestížnymi svetovými tvorcami, o  svojej profesorke hovorí:  „Keď sa ma niekto spýta na dôležitých ľudí v mojom živote, ako prvá mi napadne  moja profesorka zo školy, pani Zlatica Vincentová, ktorá ma formovala osem rokov na konzervatóriu. Pracovitosť a nepoddávať sa situácii – toto nám vlievala do hláv. Keď sa spätne pozriem jej očami, tak každé jedno obdobie v mojom živote, hoci aj to, keď sa nič nedialo, bolo krokom dopredu. Vždy to dávalo nejaký zmysel.“

Zlatka Vincentová prirovnávala život pedagóga k štafetovému behu, ktorý trvá desaťročia: „Pedagóg odovzdáva svojim žiakom posolstvo, ktoré najskôr budoval v sebe tým, že sa vzdelával, zdokonaľoval a rástol ako osobnosť. Jeho žiaci to posolstvo odovzdávajú ďalej, čo dáva profesii pedagóga a môjmu životu hlboký zmysel.“

Za hlboké posolstvo o  láske k tancu patrí Zlatke Vincentovej obrovská vďaka.

Česť jej pamiatke!

Zaujal vás tento článok a chcete čítať viac?

Prihláste sa do newslettra

Zažite viac na našich predstaveniach
Zdieľať:Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0

ODOBERAJTE NOVINKY

Vyplňte formulár na stránke gdpr.snd.sk a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra Baletu SND.

https://gdpr.snd.sk

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková
organizácia Ministerstva kultúry SR.