SLOVÁK FOTOGRAFOM BEATLES

Meno Dežo Hoffmann je v metropole na Temži stále kľúčom, ktorý spoľahlivo otvára dokorán nielen všetky dvere, ale aj srdcia údajne chladných Angličanov.

Dežo Hoffmann

V päťdesiatych rokoch ako jeden z prvých na ostrovoch Spojeného kráľovstva začal svojím objektívom sústavne a cieľavedome vytvárať veľkú obrazovú kroniku sveta zábavy. Rodák z Banskej Štiavnice od samého začiatku neukazoval len jednu stranu mince tohto sveta – tú nablýskanú, ktorou sa prezentuje divákom na pódiu. Neváhal nazrieť i za scénu, vedel sa priblížiť k hviezdam popkultúry tak, že mu dovolili poodhaliť rúcha svojich mýtov, ktorými sa obrnili pred ostatnými smrteľníkmi, dovolili mu, aby im vrátil ľudskú podobu.

Dežo Hoffmann sa vybral svetom svetskej slávy – poľnej trávy, svetom neohraničených možností i drogami predávkovaných ľudských osudov, svetom veľkých peňazí i veľkých tragédií – po svojom. Zámerne sa vyhýbal vyšliapaným chodníkom. Ako prvolezec to nemal jednoduché. Napriek tomu sa vždy snažil robiť predovšetkým to, čo cítil a videl srdcom. Stretol pritom veľa ľudí. Koľkí stretli jeho?

Celý život sa pohyboval vo svetle reflektorov, svojimi snímkami dopomohol k hviezdnej sláve spevákom, hudobníkom – sám zostal v tieni slávy. Robotník fotografie, majster svojho remesla. Veril, že druhí sa mu odplatia rovnakou mincou, akú im dával on. Malý muž so smutnými očami, orámovanými veľkými okuliarmi. Muž s nevyčerpateľným svojským zmyslom pre humor, pre úsmev, ktorý láme všetky bariéry nepochopenia a nedorozumenia. Človek s výrazným sociálnym cítením. Vo vojnových časoch, keď sa obnažujú charaktery, otvorene dal najavo, na ktorej strane barikády stojí. Jeho filmy a fotografie sú obžalobou neľudskosti a nezmyselnosti vojen. Sám takmer zaplatil za ne najvyššiu daň.

Keď konečne zavládol mier, chcel sa vrátiť domov. Už mal aj letenku do Prahy. Na letisku Heathrow sa však odohral príbeh, ktorý Dežo prijal ako varovanie osudu. Pani s malým dieťaťom ho požiadala, aby jej prepustil miesto na skorší let, Dežo jej vyšiel v ústrety. Keď sa dozvedel, že lietadlo havarovalo a nikto neprežil, zostal v Anglicku. V Leicesteri si otvoril fotografické i nahrávacie štúdio. Začiatkom päťdesiatych rokov si uvedomil, že všetko podstatné sa deje v Londýne, presťahoval sa tam a po krátkom pôsobení v kráľovskej filmovej spoločnosti sa začal venovať fotografovaniu pre noviny a magazíny.

Dežo si vytvoril vlastný štýl fotografovania. V čase, keď ešte neboli vysokocitlivé filmy a reportéri požívali veľkoformátové a strednoformátové fotoaparáty a blesky, prišiel na scénu s kinofilmovým prístrojom a využíval autentické osvetlenie. Citlivosť filmov dokázal zvýšiť pri vyvolávaní. Jeho snímky mali hĺbku, tváre neboli prepálené.

Mal päťdesiat, keď stretol Beatles. Vek, keď mnohí sú už dávno za zenitom alebo pomýšľajú na odchod zo scény. Dežo neuveriteľne omladol: cítil sa na sedemnásť. Bol sopkou nápadov. Ako sám povedal, nikdy nenašiel dosť slov, aby mohol vyjadriť, čo vtedy cítil. Preto fotografoval.

„… boli sme presvedčení, že Dežo je najlepší fotograf na svete,“ povedal sir Paul McCartney.

Dežo bol prvým profesionálnym fotografom na Ostrovoch, ktorý fotografoval slávnu štvoricu. V Liverpoole ich v parku zachytil vo výskoku, aby vyjadril ich nespútanú hravosť a dravosť. Urobil viac záberov Beatles ako ktorýkoľvek iný fotograf. Bol pri nahrávaní ich prvého albumu v štúdiu EMI na Abbey Road s Georgeom Martinom, nechýbal pri ich prvých rozhlasových a televíznych reláciách, zaznamenal významné udalosti ich oslnivej kariéry. Keď sa v Paríži dozvedeli, že ich pieseň I Want To Hold Your Hand sa v americkej hitparáde vyšplhala na prvé miesto, Dežo sa prejavil ako reportér: v hoteli Juraj V., kde Beatles bývali, zohnal americkú vlajku a urobil snímku, ktorá obletela celý svet.

Jeho snímky sa stali ikonami moderných čias.

Nezabudnuteľná je jeho spolupráca s Bratislavskou lýrou. Vďaka jeho kontaktom so spevákmi a s hudobníkmi sa v meste na Dunaji prezentovali svetové osobnosti populárnej hudby v čase, keď boli na vrchole, mnohí obetovali honoráre, za ktoré by inde neúčinkovali, na charitu. Dežo dokázal vybaviť aj nemožné. Keď mal prísť na lýru sir Cliff Richard, náhle musel podstúpiť operáciu apendixu, Dežo doslova zo dňa na deň zabezpečil, že namiesto neho prišli The Shadows a zahrali na požičanej aparatúre… To by už dnes nedokázal nikto.

Dežo Hoffmann zomrel v Londýne v roku 1986.

Marián Pauer

Zaujal vás tento článok?

Zažite viac na našich predstaveniach
Zdieľať:Share on Facebook85Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0

ODOBERAJTE NOVINKY

Vyplňte formulár na stránke gdpr.snd.sk a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra Baletu SND.

https://gdpr.snd.sk