LUSKÁČIK V BRATISLAVE POTEŠIL DETI I DOSPELÝCH

Luskáčik vznikal na počiatku deväťdesiatych rokov 19. storočí celkom pomaly.

Luskáčik
Foto: Juraj Žilinčár

Po úspechu Spiacej krásavice v januári 1890 sa v marci dohovorila trojica Ivan Vsevoložský (riaditeľ imperiálnych/cisárskych divadiel), Marius Petipa (prvý baletný majster imperiálnych/cisárskych divadiel) a Piotr Iľjič Čajkovskij na príprave ďalšieho baletu, malo ísť o dvojdejstvový balet v jeden večer s jednodejstvovou operou (Jolanta). Práca však napredovala veľmi pomaly, sprevádzaná vzájomnými spormi a zaneprázdnením inými úlohami, Petipa a Vsevoložský pripravovali scenár/libreto, Čajkovskij hudbu. Petipa sa začal zaujímať už o choreografiu prvého dejstva, ale v auguste 1892 dostal vážnu kožnú chorobu a všetku prácu za neho prevzal druhý baletný majster Lev Ivanov. Premiéry sa dielo dočkalo 18. decembra 1892. Išlo o  zvláštny balet, prvé dejstvo bolo výrazne dejové (Petipa pri príprave nebol spokojný s tým, že sa v ňom málo tancuje), druhé dejstvo je, naopak, takmer celé vyplnené divertissementmi. Balet prešiel veľkou cestou zmien, v zásade sa rozdelil na dve línie – „rusko-sovietsku“, najviac ovplyvnenú verziou Gorského, 1919, a Vajnonena, 1934, kde sa vytratila rola Fée Dragée (cukrovinkovej kráľovnej) a Mária (Máša) prevzala jej úlohu, zmizli i anjeli, korunovácie atď., naopak, sa často rozvíja téma, že všetko kúzelné/magické je snom Mášenky. Táto verzia je veľmi rozšírená vo východnej Európe a vyšiel z nej aj R. Nurejev, jeho verzia sa od roku 1967 šíri po západnej Európe. Druhá línia je „západná/americká“, vytvorená ruskou emigráciou po roku 1918 na Západe, roly Kláry a Kráľovnej cukroviniek sú zachované a oddelené, druhé dejstvo sa začína zborom anjelikov a odohráva sa jednoznačne v hrade cukroviniek. Nehovorím tu však o mnohých pseudoverziách, ktoré príbeh celkom prerábajú a degradujú. V SND v Bratislave sa hrá Luskáčik podľa typickej východnej línie v predlohe Vasilija Vajnonena vo veľmi kvalitnom naštudovaní Jozefa Dolinského a Rafaela Avnikjana z roku 2013. Kostýmy a scéna sú dielom renomovaného autora Jozefa Jelíneka, kostýmy sú pekné, evokujúce obdobie 19. storočia, scéna by si však miestami, hlavne v druhom dejstve, zaslúžila byť bohatšia.

Luskáčik
Foto: Juraj Žilinčár

Luskáčik
Foto: Juraj Žilinčár

Prvé dejstvo sa tradične odohráva vianočnou oslavou v dome radcu Stahlbauma, nechýbajú pekné tance dospelých i detí a, samozrejme, Drosselmeier so svojimi kúzelnými kúskami vrátane scénky s bábkami, Kolombínou, harlekýnom a černoškom. Podávanie figúrky Luskáčika Mášenke narúša jej neposlušný brat Franz, ale nie je predstavený ako veľký darebák ako v iných inscenáciách. Po odchode hostí sa po polnoci rozpúta okolo zaspávajúcej Mášenky boj s myšami s cínovými vojačikmi na čele s Luskáčikom. Po oslobozujúcom zásahu Mášenky v prospech Luskáčika sa scéna mení a menia sa aj detské roly za dospelé. Luskáčik na princa a z Mášenky sa stane dospelá Máša. Tí tancujú krásny tanec ešte pred rojom snehových vločiek. Tanec snehových vločiek je kúzelný a veľmi podarené je zapojenie Bratislavského chlapčenského zboru priamo v rohu javiska, vec inde nevídaná.

Luskáčik
Foto: Juraj Žilinčár

Druhé dejstvo sa začína typicky pre východnú líniu vstupom Máše a princa, s malým repete boja s myšami. Tu mi je trochu ľúto, že chýbajú anjelici z originálnej západnej línie. Naopak, naraz sa objaví malá Máša a spolu s Drosselmeierom sledujú divertissementy. Krásny je kvetinový valčík, či už choreograficky, alebo voľbou kostýmov. Potom nasleduje vrcholné číslo pas de deux Máše a princa vo vynikajúcom predvedení prvých sólistov Baletu SND, tento rok som osobne videl Mariu Rudenko s Artemyjom Pyzhovom a excelentnú Olgu Chelpanovu s Konstantinom Korotokovom, ale i všetci ďalší si zaslúžia uznanie. Najviac v porovnaní s inými mne známymi inscenáciami, obsahuje bratislavské luskáčikovské pas de deux naozaj obťažné prvky. Po ňom nasleduje záverečná scéna a nakoniec zostáva na scéne iba Drosselmeier so spiacou Mášenkou, ktorá drží figúrku Luskáčika.

Luskáčik
Foto: Juraj Žilinčár

Diváci v Bratislave majú šťastie na skutočne kvalitné predstavenie Luskáčika, ktoré tradičný príbeh žiadnym spôsobom nerozvracia a nedevalvuje. Bohužiaľ, niekde sa stal Luskáčik nástrojom dejovej choreografickej svojvôle (napríklad verzia Vámosa alebo Neumeiera). Kto však navštívi balet Luskáčik v SND v Bratislave, môže rátať s krásnym tradičným príbehom v podaní veľmi kvalitného baletného súboru. Tak opäť budúcu sezónu v adventnom čase…

Niekedy je zákulisie tesné
Foto: Juraj Žilinčár

Posledné detaily
Foto: Juraj Žilinčár

Stenu dáme preč
Foto: Juraj Žilinčár

Medzi nebom a zemou
Foto: Juraj Žilinčár

Foto: Juraj Žilinčár

Zaujal vás tento článok a chcete čítať viac?

Prihláste sa do newslettra

Zažite viac na našich predstaveniach
Zdieľať:Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0

ODOBERAJTE NOVINKY

Vyplňte formulár na stránke gdpr.snd.sk a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra Baletu SND.

https://gdpr.snd.sk

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková
organizácia Ministerstva kultúry SR.