Labutie Jazero a 6 faktov, o ktorých ste nemali ani tušenia

Labutie jazero je pre niekoho alfou a omegou klasického repertoáru a pre ďalšieho môže byť nezrozumiteľnou záhadou plnou nepochopiteľného tanca.

Rozprávkový motív založený na nemeckej legende o Kráľovnej labutí okúzlil Rusko obdobia romantizmu a svoju pozíciu si dokázal udržať aj v 20. storočí. Symbolizmus a večný konflikt dobra a zla kráčali ruka v ruka s väčšinou umeleckých smerov nielen 19., ale aj 20. storočia. Priazni publika sa teší už viac ako 120 rokov. Prečo je (a navždy bude) iné než ostatné tituly klasického repertoáru? Čo predchádzalo jeho vzniku?

 Obraz z 2. Dejstva / Autor foto: Anton Faraonov

Obraz z 2. Dejstva / Autor foto: Anton Faraonov

I. Prvá verzia Labutieho jazera bola fiaskom

Uhádol by to málokto, ale Labutie jazero bolo Čajkovského prvým baletom. Skomponoval ho na objednávku Imperátorského divadla v Moskve z praktického dôvodu: ruská šľachta milovala balet a vedenie divadla bolo ochotné skladateľom nového žánru kráľovsky zaplatiť. Prvá verzia (r. 1877) vznikla v choreografii Juliusa Reisingera, vtedajšieho riaditeľa divadla. Spolupráca skladateľa s choreografom bola od začiatku problematická. Titul od premiéry sprevádzal divácky neúspech a to pre zlé výkony súboru, ale aj orchestra. Pred premiérou vraj boli len štyri orchestrálne skúšky.

Sarah Millner / Autor foto: Peter Brenkus

Sarah Millner / Autor foto: Peter Brenkus

II. Čajkovskij musel vytvoriť kvantá hudby, ktorá sa nakoniec nepoužila

V minulosti tvorili hudobní skladatelia hudbu na základe požiadaviek choreografa. Ten hudobnému skladateľovi opísal požadovaný charakter, počet taktov a tempo. Určoval, či budú takty dvoj-, troj-, štvorštvrťové… Julius Reisinger svoje požiadavky neustále menil a mladý Čajkovskij tak tvoril kvantá hudby, ktorá nebola nikdy použitá. Z tohto dôvodu má Labutie jazero najobsiahlejšiu partitúru v histórii baletu.

Obraz z 1. dejstva / Autor foto: Peter Brenkus

Obraz z 1. dejstva / Autor foto: Peter Brenkus

III. Labutie jazero: Prvý symfonický balet

Čajkovskij bol najmä skladateľom symfonickej hudby, čo sa ukázalo aj v prípade baletnej partitúry. Labutie jazero sa stalo prvou lastovičkou symfonizmu v balete a Čajkovskij svojím prístupom ovplyvnil ruských skladateľov 20. storočia. Dodnes panuje názor, že Labutie jazero je Čajkovského hudobným portrétom a emocionálnou výpoveďou. Popri balete však videl veľký potenciál aj v opere a celý život sa snažil presadiť v tomto žánri. Biele adagio, vrchol druhého dejstva Labutieho jazera, bolo originálne milostným duetom z jeho opery Undina. Uliana Lopatkina, Labutie jazero, Marrinsky teatr, rok 2006.

IV. Odetta a Odília? Len skvelá technika nestačí

Na interpretky tejto dvojúlohy sú kladené omnoho výraznejšie kritériá. K tým patrí výška, dlhý krk, drobná hlava a dlhé horné aj dolné končatiny. Tie interpretkám umožnia naplniť estetický ideál predlohy – labuť.

V minulosti sa v Balete SND v dvojúlohe Odetty/Odílie predstavili významné sólistky, akými boli napríklad Eliška Slancová, Tamara Isičenko, Jitka Manšingrová, Galina Basová, Augusta Herényová, Žofia Červeňáková, Florentína Lojeková, Gabriela Zahradníková, Eva Šenkyříková a ďalšie. Dlhoročná prvá sólistka Baletu SND Nora Gallovičová (v súčasnosti baletná majsterka) tancovala túto úlohu od premiéry v roku 1991 až do roku 1996. Bývalá sólistka baletu Cosmina Maria Sobota Zaharia stvárňovala dvojúlohu desať rokov. Diváci mali možnosť vidieť aj Luciu Macíkovú či Ninu Polákovú, v súčasnosti sólistku Baletu Štátnej opery vo Viedni.

Foto 1: Cosmina Mária Sobota Zaharia, Roman Lazík / Foto 2: Lucia Macíková / Foto 3: Nina Poláková / Zdroj foto: SND

Foto 1: Cosmina Mária Sobota Zaharia, Roman Lazík / Foto 2: Lucia Macíková / Foto 3: Nina Poláková / Zdroj foto: SND

Romina Kołodziej / Autor foto: Peter Brenkus

Romina Kołodziej / Autor foto: Peter Brenkus

Maria Rudenko a Artemyi Pyzhov / Autor foto: Peter Brenkus

Maria Rudenko a Artemyi Pyzhov / Autor foto: Peter Brenkus

V. Skladateľ sa úspechu titulu nedožil

Po traumatizujúcej skúsenosti z Moskvy sa Čajkovskij ku komponovaniu baletu nechcel vrátiť. Na spoluprácu s Imperátorským divadlom v Petrohrade pristúpil len vďaka prosbám samotného Mariusa Petipu, ktorého si skladateľ vážil. Petipa chcel uviesť Labutie jazero ešte počas skladateľovho života, čo sa pod vplyvom okolností nepodarilo. Po Čajkovského smrti sa na jeho počesť konal galakoncert, ktorého obsahom bola výlučne tvorba zosnulého skladateľa. Práve počas tohto galakoncertu sa uviedlo druhé dejstvo, ktoré zožalo taký úspech, že sa divadlo rozhodlo uviesť celý balet.

Foto 1: Sara Murawski, Andrej Szabo / Foto 2: Yuki Kaminaka (Šašo) / Foto 3: Artemyj Pyzhov, Maria Rudenko / Foto 4: Damián Šimko, Blanka Paldi (Španielsky tanec)/ ZDROJ FOTO: SND

Foto 1: Sara Murawski, Andrej Szabo / Foto 2: Yuki Kaminaka (Šašo) / Foto 3: Artemyj Pyzhov, Maria Rudenko / Foto 4: Damián Šimko, Blanka Paldi (Španielsky tanec)/ Zdroj foto: SND

VI. Záhady okolo choreografie

Dodnes sa nedá stopercentne povedať, ktorý z choreografov mal pri tvorbe titulu väčšiu úlohu. Pôvodne mal dielo naštudovať sám Petipa, ale jeho zdravotný stav sa zhoršoval a rozhodol sa prizvať k spolupráci popredného petrohradského tanečníka s výborným hudobným sluchom – Leva Ivanoviča Ivanova. Druhé a štvrté dejstvo sa pripisuje práve jemu. Ivanovič bol údajne veľmi nadaným choreografom a kreatívnou osobnosťou. Špecifické port de bras, napodobňujúce labutia krídla, sa vraj zrodilo práve v jeho hlave.

Autor foto: Peter Brenkus

Autor foto: Peter Brenkus

Ak sa pýtate „S čím začať ?“,  tak odpoveď je jednoznačne Labutie jazero. 🙂 V Balete SND patrí k najvyhľadávanejším titulom. www.zazivasen.sk/sk/labutie-jazero/

Zaujal vás tento článok?

Zažite viac na našich predstaveniach
Zdieľať:Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0

ODOBERAJTE NOVINKY

Vyplňte formulár na stránke gdpr.snd.sk a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra Baletu SND.

https://gdpr.snd.sk

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková
organizácia Ministerstva kultúry SR.