KORZÁR AKO ROMANTICKÉ DOBRODRUŽSTVO

Baletný epos opäť na scéne SND

V súčasnosti, rovnako ako takmer pred dvesto rokmi, ľudia vyhľadávajú romantické diela. Balety z éry romantizmu nie sú len únikom z reality a sentimentálnou túžbou oživiť krásu starých baletných skvostov. Sú zároveň skúškou technickej vyspelosti každého baletného súboru, zrkadlom virtuozity sólistov, šperkom baletnej exhibície. V neposlednom rade možnosťou, ako uchovať svetové baletné dedičstvo pre budúcnosť.

Balet SND uvádza v obnovenej premiére a s novým obsadením sólistov balet Korzár na hudbu Adolpha Charlesa Adama. Korzár/Le Corsaire je jedným z majstrovských diel éry romantického baletu a spolu s jeho ďalším slávnym dielom Giselle je súčasťou zlatého fondu svetového baletného repertoáru. Premiéru mal v roku 1856 v Parížskej opere, hlavné postavy tancovali Carolina Galetti Rosati (Medora) a Domenico Segarelli (Konrád). Autor libreta, známy baletný libretista baletov 19. storočia Jules-Henri Vernoy de Saint-Georges, a choreograf Joseph Mazilier vytvorili podľa rovnomennej Byronovej básne z roku 1814 farebný obraz zo života korzárov. V obnovenej premiére sa okrem iných predstavia prví sólisti Olga Chelpanova a Konstantin Korotkov v choreografii Vasilija Medvedeva, podľa koncepcie Mariusa Petipu.

Scéna
Foto: Peter Brenkus

Tri otázky pre Vasilija Medvedeva

V čom tkvie tajomstvo úspechu baletu Korzár?

Balet Korzár je už vyše jeden a pol storočia kasovým trhákom. Vytvoril ho v roku 1856 choreograf Joseph Mazilier pre Parížsku operu podľa Byronovej poémy a už o dva roky bol prenesený do Ruska. O ďalších päť rokov sa do jeho inscenovania pustil Marius Petipa, ktorý balet Korzár zdokonaľoval celý svoj dlhý život. V konečnom výsledku sa stal produkciou, ktorá vyhovie vkusu azda všetkých divákov. Spája v sebe imperátorskú rozkoš, dynamický príbeh i veľkolepé a rôznorodé tance. Ide o neuveriteľnú koncentráciu choreografických šperkov v jednom predstavení (nič také v iných Petipových baletoch nenájdete). A vďaka tomu tento skvost ani po rokoch nezmizol z divadiel.

Do akej miery ste toto dielo inovovali, obohatili a s akým zámerom?

V Bratislave uvádzam Korzára podľa pôvodnej partitúry Adolpha Charlesa Adama, ktorú divadlo získalo z archívu Parížskej opery. Je to skutočne pravý veľkolepý imperátorský balet, kde je často na scéne v jednom čísle celý baletný súbor a popritom si primabalerína môže takmer nepretržite uplatňovať svoje právo na prvenstvo. Snažil som sa zachovať tieto klenoty predkov. Mojím najväčším snom bol návrat historického finále Oživeného sadu. Na javisku sa objaví veľká váza, podopieraná atlantmi. Vo váze sa nachádza Medora so zlatým rohom, z ktorého sa po scéne sypú kvety. V Petipovom balete stála táto váza celý majetok, suma dosahovala rozpočet na menší balet! V mojej verzii tohto baletu je postava kupca Lankedema stvárnená tanečne, oproti pôvodnej chodiacej role. Je to výrazná postava – z pohľadu hereckého stvárnenia a rovnako aj z pohľadu nárokov na brilantnú techniku tanca. Tanec odalisiek som presunul do prvého dejstva ako spestrenie scény bazára na Ďalekom východe. Aj obaja hlavní hrdinovia – Medora a Konrád – si v mojej verzii viac zatancujú. Pre plnohodnotné zapojenie mužskej časti súboru som pridal viac tancov aj pirátom. V druhom dejstve som vytvoril detské tance a tanec v jaskyni, rovnako ako tanec nevoľníc. Doplnil som tiež tance v scéne Oživeného sadu.

Čím je inscenácia zaujímavá pre súčasného diváka?

Táto inscenácia je určená predovšetkým pre tých divákov, ktorí ešte v divadle hľadajú kúzlo. Realistické dekorácie a kostýmy podľa historických návrhov umožňujú čo najviac precítiť kolorit a náladu Orientu. Aj keď sa Korzár časom odklonil od svojej literárnej predlohy, ktorá vznikla na základe Byronovej poémy, libreto ešte vždy uspokojí priaznivcov pirátsko-romantického žánru, rovnako ako napríklad film Piráti z Karibiku. Dobrodružný príbeh, orientálne motívy, milostná zápletka, pirátska exotika, pôsobivá scéna, potopenie pirátskej lode – to všetko umožňuje vnímať tento starý balet nie ako divadelný anachronizmus, ale ako veľkorozpočtový a výpravný „trhák“ v štýle zlatého veku Hollywoodu. Z pohľadu autora, ktorý oživil choreografiu Mariusa Petipu na prvej slovenskej baletnej scéne, som presvedčený, že balet Korzár je akýmsi predchodcom veľkých baletných a neskôr muzikálových produkcií.

Olga Chelpanova, Konstantin Korotkov
Foto: Peter Brenkus

Aretmyj Pyzhov
Foto: Peter Brenkus

V Balete SND sa Korzár hral po prvý raz v sezóne 2004/2005 v choreografii Rafaela Avnikjana a Bachrama Juldaševa s použitím fragmentov Mariusa Petipu, v hlavných úlohách sa predstavili Nikoleta Stehlíková, Adrian Ducin, Romina Kołodziej, Jozef Dolinský ml., Roman Novitzky a ďalší. Príbeh o láske medzi Konrádom a Medorou, o únosoch krásnych žien, o živote korzárov v exotickom prostredí gréckeho ostrova, kde nechýba nespútaná vášeň, dramatické situácie, nebezpečenstvo a láska, dáva obrovský priestor na tancovanie, kvôli čomu je výzvou pre mnohých choreografov. Úlohy inscenovať toto dielo v Balete SND sa ujal významný ruský choreograf Vasilij Medvedev. Jeho Korzár je spojením rešpektu pred odkazom jeho legendárnych tvorcov a odvahy vytvoriť veľkolepé, dramatické a strhujúce baletné dielo.

Korzár
Foto: Peter Brenkus

VASILIJ MEDVEDEV

Je absolventom Akadémie ruského baletu Agrippiny Vaganovovej a Konzervatória Rimského-Korsakova, ktoré ukončil ako choreograf a baletný majster. Svoju kariéru začal v Michajlovskom divadle v Petrohrade, kde stvárnil sólové postavy v baletoch Márnaopatrnosť, Luskáčik, Coppélia atď. V roku 1981 prijal ponuku na post prvého sólistu a choreografa v Estónsku, kde vytvoril vlastné balety ako Satanella, Princ pagod, Peter a vlk a ďalšie. Jeho repertoár zahŕňal väčšinu hlavných v klasických baletoch, získal titul zaslúžilý umelec Estónska. Od roku 1989 spolupracoval ako tanečník a choreograf s niekoľkými divadlami a súbormi v Rusku i v zahraničí, hosťoval na prestížnych podujatiach ako Svetový festival baletu, Hviezdy petrohradského baletu, Gala International atď. Dlhé roky pôsobil ako docent na Katedre choreografie na Akadémii ruského baletu Agrippiny Vaganovovej Ruského baletu v Petrohrade. Medvedevov balet Onegin, ktorý v roku 1999 uviedlo Národné divadlo v Prahe, získalo za choreografiu americkú Baletnú cenu Puškinovho odkazu. Onegina potom inscenovalo množstvo divadelných scén v celej Európe vrátane Baletu SND (2011). V decembri roku 2009 úspešne debutoval s baletom Esmeralda v slávnom Veľkom divadle v Moskve. Balet vytvoril spolu v bývalým riaditeľom Veľkého divadla Jurijom Burlakom. V roku 2011 balet Esmeralda v podaní Veľkého divadla odvysielalo naživo vyše 400 kín po celom svete. V tom istom roku Medvedeva pozval Vladimir Malakhov, aby vytvoril nové naštudovanie Esmeraldy pre Staatsballett v Berlíne. Túto istú verziu inscenoval v roku 2012 v Národnom balete v Mexico City. Medvedevov balet Sedem krásavíc na hudbu Q. Qarajeva, ktorý inscenoval v Národnom divadle v Azerbajdžane, získal najvyššiu cenu Zirvia. V roku 2011 bol tento balet s úspechom uvedený vo Veľkom divadle v Moskve a o rok neskôr vo Veľkom bieloruskom divadle v Minsku. V novembri roku 2013 Medvedev inscenoval v Staatsballett v Berlíne balet Luskáčik, ktorý bol pokusom o historickú rekonštrukciu diela. V roku 2015 balet vydalo na DVD francúzske vydavateľstvo Bel Air, hrali ho v kinách v Nemecku a odvysielal ho aj televízny kanál MEZZO. Medvedevovo dielo zahŕňa vyše štyridsať titulov, ktoré vytvoril pre ruské i zahraničné súbory a divadlá, ako je Veľké divadlo v Moskve, Staatsballett v Berlíne, Litovský národný balet, Mexický národný balet, Slovenské národné divadlo, Chorvátsky národný balet, Panamský národný balet, Macedónsky národný balet, Národný balet Bosny a Hercegoviny, Azerbajdžanský národný balet, Štátne akademické divadlo v Perme, Národná opera v Bukurešti, Veľké divadlo v Lodži, Štátny balet v Izmire atď. Vasilij Medvedev vytvoril vlastné verzie klasických baletných diel, ako Korzár, Labutie jazero, Don Quijote, Bajadéra, Luskáčik, Márna opatrnosť, Coppélia, ako aj pôvodné inscenácie, akými sú: Onegin, Káťa a siamský princ, Romeo a Júlia, Salome, Dáma s kaméliami, Popoluška, Kleopatra či Goja. Vasilij Medvedev je zakladateľom a umeleckým riaditeľom International St. Petersburg Dance Open Ballet Festival a ceny St. Petersburg Dance Open Award od roku 2001. Je členom Medzinárodnej tanečnej rady CID – UNESCO, zakladateľom a prezidentom nadačného fondu Mariusa Petipu – International Petipa Heritage Fund od roku 2016, umeleckým riaditeľom Euroázijského tanečného festivalu v Astane od roku 2017, konzultantom Kremlin Gala, ako aj oficiálnym baletným majstrom Nadácie Antona Dolina. Inscenácia Esmeralda je po úspešných tituloch Onegin (2011) a Korzár (2015) jeho tretím titulom v Balete SND.

Vasilij Medvedev

Zaujal vás tento článok a chcete čítať viac?

Prihláste sa do newslettra

Zažite viac na našich predstaveniach
Zdieľať:Share on Facebook0Share on Google+0Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0

ODOBERAJTE NOVINKY

Vyplňte formulár na stránke gdpr.snd.sk a zaradíme vás do zoznamu odberateľov newslettra Baletu SND.

https://gdpr.snd.sk

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková
organizácia Ministerstva kultúry SR.